Vznetové motory používajú žhaviace sviečky na vytvorenie dostatočného tepla pre štart motora. Tento typ sviečok sa používa výlučne pre tento účel a je odlišný od zapaľovacích sviečok, ktoré fungujú počas celej prevádzky motora.
Fázy žhavenia:
Proces žhaviaceho sviečkovania je rozdelený na tri fázy: predžhavenie, štartovanie a dožhavenie.
Predžhavenie:
Predžhavenie je posledná fáza žhavenia po naštartovaní motora. Trvanie tejto fázy závisí od vonkajšej teploty a teploty chladiacej kvapaliny. Čím je teplota vonkajšieho prostredia nižšia, tým dlhšie trvá dožhavenie. Predžhavenie sa uskutočňuje vtedy, keď je kľúčik v druhej polohe a kontrolky na palubnej doske sú rozsvietené.
Štartovanie:
Štartovanie je ďalšia fáza žhavenia a nastáva po predžhavení. Trvanie tejto fázy je rovnako závislé od vonkajšej teploty a teploty chladiacej kvapaliny. Žhaviace sviečky pracujú aj počas štartovania motora.
Dožhavenie:
Dožhavenie je poslednou fázou žhavenia a má významný vplyv na chod motora. Trvanie tejto fázy je opäť závislé od vonkajšej teploty a teploty chladiacej kvapaliny. Počas tejto fázy sa znižuje množstvo škodlivín vo výfukových plynoch a palivo sa lepšie spaľuje, čo prispieva k hladšiemu chodu motora.
Žhaviace sviečky dokážu vyvinúť teplotu približne 850 stupňov Celzia v priebehu niekoľkých sekúnd. Ich priemer sa zvyčajne pohybuje v rozmedzí od 4 do 6 milimetrov. V prípade motorov s priamym vstrekovaním paliva je potrebné, aby boli žhaviace sviečky čo najtenšie, aby sa predišlo narušeniu vírenia paliva vo valci.
Životnosť žhaviacich sviečok je ovplyvnená počtom štartov, avšak väčšinou sa končí po najazdení približne 30 000 kilometrov. Pri výmene žhaviacich sviečok je dôležité dodržať jedno pravidlo - vymeniť všetky sviečky súčasne.